Japonská prepelica
Samček Samička Popis: Najrozšírenejšie plemeno prepelíc vyšľachtené na vysokú znášku zo zdomácnenej formy divej japenskej prepelice. Vyšľachtili ju v Japonsku a dnes je predmetom jednak záujmového chovu športovách chovateľov, jednak úžitkového farmového chovu v mnohých štátoch sveta. V produkcii vajec patrí k najvýkonnejším nosniciam (hmotnosť vajca tvorí 8, 5 % z hmotnosti tela nosnice, zatiaľ čo pri sliepke 3%). Zásluhu na rozvoji priemyselných foriem chovu okrem produkčnej výkonnosti má aj liečivý účinok, ktorý sa pripisuje prepeličím vajciam. Vo veľkovýrobe dosahuje japonská nosivá prepelica pohlavnú dospelosť vo veku 42 dní a rošnú znášku 280 ať 300 vajec. Ukazovatele pre podmienky drobnochovateľov, najmä v znáške, sú pre rozdielnosť podmienok o niečo nižšie.Telesným rámcom patrí k stredne veľkým až malým prepeliciam pri zachovaní typického vajcovitého tvaru. Jej zafarbenie sa podobá zafarbeniu jarabice poľnej, v základe je na chrbáte, hlave, krídlach a na chvoste tmavohnedé so žltou čiarkovitou kresbou, na prsiach a spodnej časti žlté. Samčeky majú lososovité zafarbenie s kresbou veľkej podkovy na prsiach a bielou škvrnou na hrdle. Hmotnosť dospelého samčeka je 105 až115 g, samičky 130 až 145 g. Pôvod: Japonská prepelica sa na našom kontinente považovala až do päťdesiatych rokov minulého storočia za exotickú hydinu a jej produkty sa konzumovali len výnimočne. Až neskôr sa začala chovať strednej Európe, vrátane Slovenska. Záujemcovia získavali návod na chov a verejnosť bola oboznámená s dietetickými vlastnosťami prepeličích vajec i mäsa.Prepelica (Coturnix coturnix) pochádza z východnej Ázie, kde ju chovajú už dlhé obdobie. V Japonsku prešla v minulom storočí dôkladným šľachtiteľským programom, pričom sa upevnila vysoká znáška a produkcia relatívne veľkých vajec (v pomere k hmotnosti tela). Neskoršie sa šľachtitelia, najmä na americkom kontinente, zamerali na zvýšenie mäsovej produkcie. Dosiahli pozoruhodné výsledky a v súčasnosti už niektoré línie vynikajú dobrým osvalením, vysokou hmotnosťou (180 až 140 gramov), ale aj produkciou kvalitného lahôdkového mäsa. 
Kŕmenie:
Japonská prepelica nie je náročná na krmivo, ale aby dosahovala požadovanú úžitkovosť, každá veková kategória potrebuje kvalitnú kŕmnu zmes. Zmes určená pre mláďatá mať sypkú konzistenciu, pre mládky a nosnice má byť granulovaná. Ak ju nemáme k dispozícii, hydine podávame drvené obilie, kukuričný šrot a kŕmnu dávku spestríme olejnatými semenami, prosom, minerálnou prísadou, vitamínmi a preosiatym pieskom. Prepelica si rada pochutná aj na zelenom krmive a v zime na "odrolkoch" sena. Okopaniny jej podávame celé, sama si bude odštipovať primerané sústa. Pri správnom kŕmení a ošetrovaní je chov bezproblémový a hynutie minimálne.Mierne vlažnú vodu predkladáme niekoľkokrát za deň, aby bola stále čerstvá a čistá. Zabrániť treba tomu, aby sa prepelice zmáčali, lebo vlhko im škodí. Vhodnejšie sú preto napájadlá, ktoré umiestnime na vonkajšej strane klietok.
Rozmnožovanie:
Pohlavnú dospelosť dosahujú vo veku 42 dní, telesnú dospelosť vo veku 56 dní, znáška je 150 až 300 vajec, hmotnosť vajca je 10 až 12 g, veľkosť 24,5 až 31 mm, škrupina má všetky farebné odtiene (okrem pastelovo červenej a pastelovo oranžovej) a je pokropená rôzne veľkými rozlične zafarbenými škvrnami, prípadne i jednofarebná.Nemá zachovaný pud sedenia na vajciach.Po 16 až 18 dňoch inkubácie sa liahnu kurčatá, ktoré sú ihneď aktívne a zháňajú si potravu. Vyšľachtené populácie sú rané, jatočne a pohlavne dospievajú približne vo veku 60 dní, kedy začnú znášať. Aby v produkcii vajec neboli výkyvy, treba prepelice chovať po celý rok vo vnútorných priestoroch pri teplote okolo 20 °C.